Pier Paderni: Ako zaviesť úspešné postupy do praxe

Jedinečný rozhovor přímo s PIEREM PADERNI, jako ochutnávka k jeho blížícímu se semináři.

Ktoré body svojej kariéry považujete za najdôležitejšie?

Veľmi dôležitým bodom mojej kariéry bolo päť rokov v rokoch 1985-1990, počas ktorých som pracoval ako PR a tlačový manažér pre spoločnosť New Era Publications Italy, ktorá publikovala diela L. Rona Hubbarda. Počas tohto obdobia som nabral naozaj veľa skúseností, ktoré mi v budúcnosti veľmi pomohli. Ďalším skvelým obdobím bolo obdobie medzi rokmi 1990 až 1997, keď som pracoval pre jednu z najznámejších talianskych firiem menom Antologia. Tu sa mu úspešne podarilo zavádzať do praxe všetko, čo som sa naučil z manažérskej a administratívnej technológie pána Hubbarda. Ďalším skvelým obdobím bola práca PR manažéra firmy Orizzonti Aperti (veľmi úspešnou talianskou umeleckou asociáciou). Tu som od roku 1991 do 1998 mal možnosť pracovať s vlastnými umeleckými výtvormi a vypracovával som vlastné média plány a kampane, ktoré nás dostali na stránky hlavných talianskych novín a stali sme sa hlavným hybateľom hnutia „Duchovno v umení“. Profesionálne to bolo veľmi zaujímavé, inšpirujúce obdobie. Počas života som mal možnosť podieľať sa na živote mnohých firiem v Taliansku i zahraničí a v každej jednej sa mi páčilo. Veľmi rád sa učím a vždy ma poteší, keď mám príležitosť pomáhať druhým ľuďom, lebo viem, že tak obohatím aj samého seba. Pri mojej práci si vždy spomeniem na vetu, ktorá sa mi vryla do pamäti: človek začína zomierať vtedy, keď sa prestane učiť. To nie je môj prípad!
V akých oblastiach ste profesionálom?

Absolvoval som vyše pätnásťročné štúdium Hubbardovej technológie manažmentu (v technológii pána Hubbarda tvorí organizáciu sedem divízií), a takmer dvojnásobok tohto času sa venujem jej aplikácii v praxi. Väčšinu mojej konzultantskej a poradenskej praxe tvorí práca v oblasti ľudských zdrojov, firemnej a zákazníckej komunikácie, PR a marketingových stratégiií, a produkčného manažmentu. Vďaka tejto práci som získal veľmi hodnotné skúsenosti, keďže som pracoval takpovediac bok po boku s mojimi klietmi, s ktorými sme riešili ich každodenné firemné problémy počas toho, ako do firmy zavádzali jednotlivé nástroje. Vďaka tomu som sa naučil, aké problémy môžu nastať počas zavádzania manažérskeho systému a ako ich riešiť. Môj najväčší profesionálny rast nastal pri práci v predaji pre najväčšie záhradnícke centrum v Taliansku. Počas tejto praxe som mal možnosť spustiť a dohliadať na viacero produktov s talianskou pobočkou firmy Holland Council of Flowers.

Prečo sa venujete svojej práci?

Svoju prácu milujem – inak by som ju nerobil. Nepracujem pre plat: pracujem na tvorení niečoho, čo bude hodnotné pre klienta a zákazníka, a už to samé
osebe dokáže zarobiť peniaze. Ako hovorí pán Hubbard vo svojej knihe Problémy práce: “Práca je zameranie pozornosti a činnosti smerom k ľuďom a predmetom nachádzajúcim sa v priestore”. S touto jednoduchou, ale úplnou definíciou práce absolútne súhlasím: rád s ľuďmi komunikujem a ešte radšej s nimi tvorím. Práca pre mňa nie je trestom ani námahou. Práca je nutná: keď pracujeme a produkujeme, dvíha sa nám nálada a máme pocit, že vytvárame
niečo hodnotné, pocit, že nežijeme nadarmo. Ba čo viac, iba práca nám dáva možnosť tešiť sa z dobrých vecí, ktoré sme vytvorili. Pre mňa je tento pocit veľmi dôležitý a preto, aspoň v mojom prípade, nemám ani tušenia, čo to znamená „byť vyčerpaný” alebo „bez motivácie”. Ja sa z výsledkov vlastnej práce veľmi teším a som na ne hrdý.

Aké úspechy ste počas svojho života dosiahli?

Táto otázka ma vždy vracia k spomienkam na všetkých ľudí, s ktorými som spolupracoval, na všetky miesta, kde som zatiaľ bol. Počas môjho procesu učenia sa som nemal iba úspechy: čas od času som robil aj chyby, ale našťastie neboli také veľké, aby som ich nedokázal napraviť a doviesť do šťastného konca. Takže, úspechy! Pár som ich už mal. Jedným z prvých bola možnosť na vlastné oči vidieť, ako knihy pána Hubbarda, ktoré sa aj vďaka mojej práci v osemdesiatych rokoch šírili na talianskom trhu, pomáhali našim firmám prosperovať. Podarilo sa mi ich dokonca dostať na priečky národných bestsellerov. Počas tejto práce som vyprodukoval aj dvadsať dielov televízneho programu, z ktorých každý mal pol hodiny, pre národnú televíziu Reta A, a za tieto programy som dostal umelecké ocenenie. Veľmi veľkým úspechom pre mňa bolo aj to, keď mi jeden z mojich prvých klientov povedal, že si konečne mohol nájsť čas na dovolenku s rodinou a nemusel byť v práci do ôsmej večer každý deň. To pre mňa znamenalo naozaj veľa, lebo som sa po prvý krát presvedčil, že technológia, s ktorou som pracoval, naozaj funguje a môže ovplyvniť životy mnohých ľudí. Ďalším veľkým úspechom bolo, keď ma na prelome tisícročí oslovil jeden z najväčších súčasných jazzových muzikantov, Chick Corea, a požiadal ma, aby som prevzal manažment všetkých jeho nahrávacích a produkčných štúdií. Nemohol som tomu uveriť, lebo keďže som sám hudobník, bolo to ako splnený sen. Nakoniec som z osobných dôvodov túto prácu neprijal, ale bola to veľmi veľká pocta! Ďalším veľkým osobným úspechom je pre mňa to, že vždy, keď sa vrátim domov, tak aj napriek akémukoľvek množstvu práce mám možnosť študovať, hrať na klavíri, skladať hudbu a venovať sa mojej veľkej láske, umeniu. Pravdepodobne by som o svojich úspechoch mohol hovoriť ešte hodiny, ale nemyslím si, že by vás to zaujímalo. Pochválim sa však ešte jedným: aj po tridsiatich rokoch práce v konzultačnom a poradenskom biznise, všetci moji bývalí klienti sú moji priatelia a veľmi radi sa stretávame. To považujem za ten najväčší a najkrajší úspech, ktorý by som mohol dosiahnuť.

Koľko ľudí ste už odškolili?

Tu si musím naozaj precvičiť moju pamäť a matematiku! Keďže už od roku 1981 prednášam aj v televízii, dovolím si tvrdiť, že to k dnešnému dňu bude už niekoľko miliónov! Keď sa ale rozprávame vyslovene o prednáškach a seminároch, k dnešnému dňu to bude takmer pol milióna ľudí. V Číne som zvykol
prednášať aj pre tisícky ľudí naraz!

V ktorých krajinách ste prednášali?

V zahraničí prednášam od roku 1979. Prednášal som podnikateľom v týchto krajinách: Rakúsko, Kanada, Čína, Česko, Dánsko, Anglicko,Francúzsko, Nemecko, Holandsko, Maďarsko, India, Izrael, Taliansko, Macedónsko, Rusko, Škótsko, Slovensko, Slovinsko, Švédsko, Švajčiarsko a USA.

Ktorý z vašich seminárov bol najzaujímavejší?

Keď sa pozriem dozadu, veľmi zaujímavým bol seminár v Číne v knižnici Pekinskej univerzity. Prednášal som vyše 600 ľuďom o marketingu. Hoci som túto prednášku mal naučenú odpredu-odzadu, účastníci sa veľmi „nechytali“. Zistil som, že problémom nebola téma, ale moja neznalosť čínskej kultúry a obyčajov. Počas tej prednášky som sa viac naučil, ako odučil! Zistil som, že hoci princípy marketingu sú na celom svete rovnaké, forma, ktorou ich treba prezentovať, sa dramaticky líši. Bol som ale dobrým študentom a na konci mali zo seminára účastníci obrovské zisky.

V čom si myslíte, že sa slovenský manažment líši od manažmentu v iných krajinách?

Keďže som už na Slovensku niekoľkokrát bol, dovolím si tvrdiť, že manažment a podnikanie na Slovensku nie sú až také odlišné od podnikania v iných krajinách. Myslím si však, že to, v čom sa situácia u vás odlišuje, sú ľudia. Manažment sa dá prirovnať k veľmi jemným husliam: krása ich hudby závisí od hudobníka, ktorý na ne hrá. V tomto smere sú Slováci jedineční: z mojej skúsenosti sú ochotní sa učiť, uvažujú veľmi jednoducho, riadia sa zdravým rozumom a nemajú problém sa zdokonaľovať. Čo im funguje, to použijú, a keď prídu na niečo lepšie, radi sa prispôsobia. V iných krajinách sa manažéri boria
s obrovskými problémami globalizácie a saturácie trhu, a namiesto učenia sa držia svojich tradícií a zvykov. Je veľmi ľahké skĺznuť do rutiny, stereotypu
a v tomto momente sa akákoľvek motivácia či radosť z práce stratí. Dúfam, že toto sa Slovákom nestane.

Prečo sú niektorí ľudia bohatí, ale nešťastní?

Na túto otázku viem odpovedať pomocou krátkej rozprávky: „Kde bolo, tam bolo, bol raz jeden muž, ktorý mal dva bochníky chleba a jeden predal, aby si
kúpil ľaliu.” Ak sú bohatí ľudia nešťastní, táto „ľalia“ im chýba. Niektorí z nás sú veľmi bohatí materiálne, no chudobní na duchu. Život dokáže vytvárať peniaze,
ale peniaze nedokážu vytvárať život a celý život je len o porozumení, čo si za peniaze nekúpite. Ak vám nechýbajú peniaze, ale chýba radosť, skúste hľadať
porozumenie.

Dá sa zvýšiť efektívnosť firmy tým, že budú všetci jej pracovníci viac pracovať?

Najprv je dôležité ujasniť si, čo presne efektívnosť znamená. Svojim klientom zvyknem hovoriť, že nie je dôležité utekať rýchlo ako blázon – dôležitejšie je
vedieť, kam idete. Efektivita sa naozaj dá zvýšiť, ale iba málokedy to závisí od zvýšenia skutočného objemu práce. Naopak, efektivita najlepšie porastie vtedy, keď do svojho súčasného úsilia vložíte viac poriadku a systematickosti. Poriadok je dôležitejší ako obrovská aktivita, ktorá aj tak vyvoláva zmätok.
Jedným z kurzov, ktorý je možné naštudovať v manažérskej technológii pána Hubbarda, sa volá Kurz osobnej efektivity a naučíte sa tam o tom, aký je vzťah medzi ľudskou mysľou a schopnosťami či aktivitami. Základný princíp je tento: „Funkcia je nadradená štruktúre.“ Ak teda neviete, aké funkcie máte vykonávať, nemáte ich správne zaradené a nerozumiete im, štruktúra vám neprinesie nič, a už vôbec nie efektívnosť. Pokiaľ však funkciám vo svojej firme (či osobnom živote) rozumiete, efektívnosť sa dá celkom určite zvýšiť.

Prečo tak veľa firiem zahynie v prvých rokoch svojej existencie?

Znie to možno veľmi jednoducho a neuveriteľne, ale končia preto, lebo nevedia nič o etike, o kondíciách (stavoch) bytia a nevedia, ako sa v rôznych kondíciách správať. Okrem toho väčšina firiem funguje iba na štvrtinu svojej výkonnosti – je to rovnaké, ako by ste namiesto všetkých štyroch končatín používali iba ľavú nohu. Za takýchto podmienok je veľmi ťažké prežiť.

Je normálne, že firma po niekoľkých rokoch rastu spomaľuje až stagnuje?

Nie, normálne to nie je, ale v našej modernej spoločnosti to tak môže vyzerať a dokonca existuje mnoho „autorít“, ktoré tvrdia, že je to tak. Vôbec to tak nemusí byť! Opäť sa jedná o problém etiky a kondícií. Firmy, ktoré nevedia, ako sa správať v rôznych bodoch svojho vývoja, po presiahnutí istého bodu začínajú padať nadol. Zjavne sa niektoré činnosti, ktoré boli zabezpečované na začiatku, stratia, alebo – čo je ten horší prípad, ani nikdy neboli vykonávané.

Čo by mal manažér robiť, ak už jeho firma dokáže existovať bez neho a on sa začne nudiť?

Takí ľudia naozaj existujú? (Úsmev.) Ak firma funguje bez manažéra, môže to mať iba dva dôvody: buď sa jeho firme nádherne darí, alebo je na pokraji katastrofy. Každopádne, ak sa manažér začne nudiť, znamená to, že potrebuje väčšiu, náročnejšiu hru, lebo účely a ciele, ktoré mal doteraz, ho už nemotivujú. Ak tento stav pretrváva dlhodobo, je to veľmi nebezpečné, lebo „pilot“ firmy v skutočnosti neriadi svoje lietadlo a často z neho zostane iba čierna skrinka.

Prečo po niekoľkých rokoch spolupráce dochádza k sporom medzi spoločníkmi?

Odpoveď na túto otázku by si vyžadovala chúlostivé preskúmanie celej situácie, ale v zásade existuje iba jeden dôvod, kvôli ktorému sa naše spoločné sny a ciele môžu rozpadnúť. Sú to naše vzájomné zlyhania v komunikácii, neochota porozumieť druhému a tiež ničivé činy, ktoré sme jeden druhému urobili a spôsobili to, čo sa prejavuje ako „hádka“. V podstate je to zlyhanie v snahe pomôcť jeden druhému dosiahnuť spoločný cieľ. Možno sa niektorým z vás bude zdať, že táto odpoveď je príliš jednoduchá. Nemusíte mi veriť, ale prítomnosť týchto faktorov sa dá overiť v každej firme, kde sa spoločníci rozchádzajú.

Ako by mal vyzerať ideálny šéf? Aké by mal mať vlastnosti?

Ideálny šéf by mal byť viac „lídrom“ a nie „šéfom“. V Taliansku sa slovom šéf označuje boss mafie! Podľa môjho názoru musí dobrý šéf rozumieť svojim
ľuďom, vedieť, ako pracuje ľudská myseľ a musí byť schopný priviesť druhých k tomu, aby sa ochotne zapájali do každodenných činností firmy. Musí to byť stabilný, čestný človek, ktorý vedie v prvom rade príkladom a pomáha ostatným, aby rástli a preberali na seba čoraz viac zodpovednosti. Aby to bolo možné, šéf nesmie byť iba „jednoooký medzi slepými“, ale musí presne vedieť, ktorým smerom sa jeho firma má uberať.

Aké je vaše životné krédo?

Ja osobne si myslím, že pre každého človeka je dôležité, aby pomáhal druhým. Keď sa pozrieme na naše firmy, spoločnosti a zamestnancov, kvôli čomu
tam vôbec sú? V prvom rade sú tam na to, aby pomocou expanzie pomáhali čo najviac ľuďom. Kvalita pomoci, ktorú môžete poskytovať, závisí od kvality
vášho manažmentu. Takisto si myslím, že naša schopnosť komunikovať a venovať pozornosť druhým sú kľúčovými vlastnosťami, ktoré potrebujeme zlepšiť na to, aby sme boli úspešní.

Prečo by ľudia mali prísť na váš seminár?

Ľudia, ktorí chodia na môj seminár, sú ľudia, ktorí veria v zlepšenie. Pokiaľ hľadajú praktické riešenia, ktoré môžu pomôcť v akejkoľvek situácii, bude sa im
tam páčiť. Chcel by som ich požiadať, aby prišli aj kvôli mne, lebo sa s nimi veľmi rád stretnem a chcel by som sa od nich naučiť všetko, čo len budem
môcť. Na našom seminári budeme veľa hovoriť aj o pozornosti, o tom, ako ju správne udržať a smerovať a ako pomocou nej dosahovať veľké ciele.

Na svoj vek pôsobíte veľmi vitálne. Ako to robíte?

Mám jeden čarovný recept: poznám elixír života! (Úsmev.) Ale nie: ako každé tajomstvo, aj to moje, je jednoduché. Milujem svoj život a snažím sa, aby mal zmysel. Verím, že každý človek má potenciál vyzerať v mojom veku rovnako dobre, ak nie lepšie ako ja, bez ohľadu na to, čomu sa venuje. Koniec koncov, nežijeme preto, aby sme pracovali, ale pracujeme preto, aby sme žili. Nie je to tak?

PIER PADERNI (*1947) Pochádza z Taianska a je špecialistom v oblastiach firemnej komunikácie, public relations a strategického manažmentu. Študoval v HCA v Miláne, kde spolupracoval priamo s L. Ronom Hubbardom a podieľal sa na vývoji Modern Management Technology, tzv. siedmich zelených zväzkov, ktoré sú základom celého Hubbardového manažérskeho systému. Rád o sebe hovorí, že je „renesančný umelec“, pretože v tej dobe boli mnohí umelci zároveň manažérmi.